|
|
|
Železný vykonáva prenesenie oštepu z čelného behu do náprahu na dva kroky polospodným oblúkom. Ľavou nohou prichádza na značku, pričom bez výraznejšej zmeny rytmu prejde do behu v skrížnych krokoch (beh v prenesení). Železný zachováva krokový rytmus a rýchlosť rozbehu bez výraznejšej zmeny až po impulzívny krok (poz. 78). Beh v skrížnych krokoch pozostáva z troch krokov P-Ľ (pravá noha – ľavá noha, poz. 1-15); Ľ-P (poz. 15-43); P-Ľ (poz. 43-66), z impulzívneho kroku Ľ-P (poz. 66-96) a odhodového postavenia PĽ – dvojopová fáza (poz. 108). Dĺžka jednotlivých krokov je primeraná účinnosti rozbehu, kde Železný nevykonáva skrátenie tretieho predimpulzívneho kroku (poz. 57-66), udrží si horizontálnu rýchlosť ťažiska tela, dôsledkom čoho je priemerne nižší, ale o to rýchlejší, a hlavne bez strát na rýchlosti vykonaný impulzívny krok. Priebeh horizontálnej rýchlosti ťažiska tela vykresľuje dolný obrázok. Pravú – švihovú nohu – v dostatočnej miere zapája do činnosti v aktívnej časti impulzívneho kroku (poz. 66-78), spodným kyvadlovým spôsobom, ktorý mu umožní vykonať impulzívny krok bez výrazných zmien vo vertikálnej rýchlosti ťažiska tela a zaujať výhodné postavenie (poz. 96), pre vchádzanie do odhodového postavenia (poz. 108). Pozícia 96 : poloha tela v momente zaujatia jednooporovej fázy je zaujímavá tým, že oproti väčšine oštepárov sa Železný ťažiskom tela dostáva najbližšie nad oporu. Oštepári, ktorí v momente zaujatia jednooporového postavenia (poz. 96), majú uhol medzi ťažiskom tela, miestom opory a podložkou ostrejší, vyvažujú záklon trupu (oneskorenie) ľavou nohou (predná dolná končatina v odhodovom postavení). V tomto momente sa Železnému darí prirodzene predsunúť ľavú nohu – prednú dolnú končatinu – bez jej zbytočného dvíhania a vyvažovania trupu. Samozrejme, podmienkou ďalšieho zvládnutia kľúčovej časti odhodu je aktívna práca pravej nohy (poz. 96), pri vchádzaní do dvojoporového postavenia (poz. 108). Strata na horizontálnej rýchlosti pri vchádzaní do dvojoporového postavenia je len 0,1 m.s-1, čo zodpovedá 1,5 %, a to je o 5-8 % menej ako straty ostatných, nám známych špičkových oštepárov. V najväčšej miere sa na strate rýchlosti v týchto momentoch podieľa poloha tela a jeho ťažiska pri zaujatí jednooporového postavenia a spôsob práce pravej nohy. Až od zaujatia dvojoporového postavenia, (poz. 108), sa začína výraznejšie zvyšovať hodnota vertikálnej a horizontálnej rýchlosti náčinia. Zodpovedné sú za to: 1. „Spúšťanie“ vertikálneho lukovitého prehnutia. Je charakterizovaný najkratšou vzdialenosťou medzi ťažiskom tela a dotyčnicou bodov ho ohraničujúcich (miesto uchopenia oštepu – zadná opora, poz. 108). 2. „Spúšťanie“ ľavo-pravého luku. Je spôsobený otváraním osi ramien a naberaním oštepu nad rameno. 3. Pákový mechanizmus. Vzniká pri dokročení ľavej dolnej končatiny v odhodovom postavení. Je charakterizovaný: a) uhlom medzi ťažiskom tela, miestom kontaktu s podložkou a rovinou podložky 46°, (poz. 108), b) predkročením ľavej dolnej končatiny 0,84 m, čo je vzdialenosť medzi miestom kolmého priemetu ťažiska na podložku a miestom prvého dotyku prednej dolnej končatiny na podložku. Úvodnou časťou spustenia samotného hodu je „naberanie“ oštepu nad rameno. Je to úvodná časť spúšťania ľavo-pravého luku, dôsledkom čoho nám neskôr za spolupôsobenia pákového mechanizmu narastá vertikálna rýchlosť oštepu rýchlejšie. Spustenie vertikálneho luku je súbežné s pákovým mechanizmom, cez ktorý sa odovzdáva nahromadená energia do náčinia. Rozsah pôsobenia na oštep v samotnom hode vyjadrujeme akčným uhlom 53° (uhol medzi ťažiskom oštepu v pozícii 108 – zaujatie odhodového postavenia, miestom prednej opory pozície 120 – moment vypustenia oštepu a ťažiskom oštepu v momente vypustenia, poz. 120). Akčný uhol ovplyvňuje: a) moment „spustenia“ vertikálneho a ľavo – pravého luku , kde naberanie oštepu nad „rameno“ začína už pred zaujatím dvojopory. (poz.108). Tento moment je ťažko charakterizovať ako predčasný záťah, lebo ako je z obrázkov zrejmé, za 0,12 s vykonal samotný hod a oneskorenie spúšťania mechanizmov za účelom dlhšieho záťahu – zväčšenie akčného uhla môže viesť k neefektívnemu prenosu napätia do náčinia a následnému zraneniu. b) miesto vypustenia náčinia. Je to moment, v ktorom ohýbače zápästia a ruka odovzdávajú najväčšiu možnú energiu náčiniu. Ďalej ho môžeme charakterizovať výškou vypustenia 1,91 m, pričom táto poloha je 5° späť pred vertikálou prechádzajúcou pätou prednej dolnej končatiny. (poz.120) c) miesto dokročenia prednej opory. Predná dolná končatina zaujala kontakt s podložkou pri vysokej rozbehovej rýchlosti. Vchádzanie do dvojoporového postavenia umocňuje pokrčenie zadnej dolnej končatiny v kolene 130°(mechanizmus napínajúci vertikálny luk a torzné napätie) a 0,83 m dlhé horizontálne posunutie pravého chodidla po podložke až do momentu vypustenia náčinia (poz.120). To všetko svedčí o nadmernej a najmä účinnej aktivite dolných končatín. Predná dolná končatina a svalstvo trupu musí v amortizácii pri minimálnom možnom pokrčení kolena čeliť obrovskému preťaženiu a takmer dokonalé dopnutie 174° v momente vypustenia náčinia poukazuje o účinnom prenose napätia na oštep.
|